"Vyrastala som v dobe, keď sme nemali ani televízor, ani rádio. Každé
Vianoce sme ale robili Zátopkov beh. Pretože sa nám nechcelo upratovať.
V byte bola zima, tak sme si boli zabehať sedem kilometrov. Veľa mi to
dávalo v neskoršom veku, keď som začala behať," vyznala sa pre TASR
pri 100. jubileu legendárnych atlétov 74-ročná bežkyňa Eva Seidlová. Tá
absolvovala na Slovensku a v zahraničí najviac maratónov v kategórii
žien. V súčasnosti je ich 496 a 500. maratón chce odbehnúť v apríli
2023.
Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Bežecký talent
prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne.
Behával trate 800 a 3000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny
tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho
bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi.
Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku
Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva. Už od roku 1945 dosahoval jeden
úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950,
1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5000 m a dvakrát
(1952, 1953) na 10.000 m. Štyrikrát triumfoval na OH. Prvýkrát v roku
1948 v Londýne na 10.000 m trati. Tri zlaté medaily (5000 m, 10.000 m,
maratón) si odniesol z OH v Helsinkách.
Na 10.000 m trati sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5000 m
trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho
dosiahol striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.
Športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve
obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť
plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968.
Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako
geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho
Československého zväzu telesnej výchovy.
V roku 1975 Zátopek získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra
de Coubertina, udeľovanú Medzinárodným výborom pre fair play pri
UNESCO. Predstavitelia Medzinárodnej asociácie atletických federácií
(IAAF) mu posmrtne udelili Zlatý rad za zásluhy, ktorý prevzala 6.
decembra 2000 vdova Zátopková. Od roku 2009 stojí v parku Olympijského
múzea vo švajčiarskom Lausanne bronzová socha legendárneho
vytrvalostného bežca.
Ako ďalej uviedla pre TASR Seidlová, keď začala behať, tak na
majstrovstvách Európy veteránov v Brugách, kde bolo vyše 1000 ľudí, boli
aj manželia Zátopkovci. "To boli hlavné postavy. Vtedy som si
uvedomila, že čo my vlastne doma máme. Až vtedy som pochopila, že čo on
vo svete je a čo pre nás vo svete urobil," povedala ďalej. Zároveň zaspomínala, že si všetky štartovné čísla odkladala do jedného veľkého kufra. "Raz
som preberala tie čísla a na jedno som prišla – bol to Beh vďaky
Senica-Prietrž. Bolo vlastnoručne podpísané Zátopkom. Hneď som si to
číslo dala zarámovať a visí mi dodnes na čestnom mieste. To bolo v roku
1988," vysvetlila bežkyňa.
Budúca olympijská víťazka v hode oštepom Zátopková, rodená Ingrová, sa
narodila 19. septembra 1922 vo Fryštáte (dnes Karviná). Najprv sa
venovala hádzanej. V roku 1949 sa dokonca stala s vtedajším tímom
Slováckej Slavie aj hádzanárskou majsterkou Československa. V roku 1948
na londýnskych OH skončila v hode oštepom siedma. O štyri roky neskôr v
roku 1952 si z helsinských OH odniesla zlato. Okrem olympijského zlata
má aj striebro, ktoré si priniesla z OH v roku 1960 v Ríme.
Zátopková dosiahla počas kariéry v rozmedzí rokov 1947-1960 trinásť
titulov majsterky Československa. V rokoch 1954 až 1958 sa stala
majsterkou Európy. Druhý titul majsterky Európy okorenila aj svetovým
rekordom 55,73 m. Športovú kariéru ukončila v roku 1962, venovala sa
trénerstvu. V rokoch 1964-1980 pracovala ako ústredná trénerka vrhov pri
vtedajšom československom atletickom zväze a v rokoch 1960-1972 bola aj
členkou ženskej komisie IAAF.
Oštepárku ocenila v roku 2009 Európska atletická asociácia (EAA) za jej
prínos k rozvoju českej atletiky. Olympijskej víťazke a bývalej svetovej
rekordérke vystavila diplom v rámci projektu "Women's Leadership Award"
(Cena pre ženu vo vedúcom postavení). V roku 2016 jej vyšla kniha
spomienok Náš život pod pěti kruhy.
"Nebola som celé desaťročia v kine, ale teraz na Zátopkovi som bola.
Film mi iba potvrdil to, nad čím som už dávno uvažovala a to, že Dana
bola vždy v jeho tieni. Ale podľa mňa bola na jeho úrovni, možno ešte
vyššej. Rekordy sú jeho, to je jasné, ale to, že on bol tohto všetkého
schopný je aj jej zásluhou. Určite ona do tohto vzťahu veľa priniesla a
obetovala," zdôraznila TASR Seidlová.
Okrem dátumov narodenia Zátopkovcov spájajú aj ďalšie spoločné výročia.
Manželský sľub spečatili v deň svojich 26. narodenín 19. septembra 1948.
V rovnaký deň aj rok - 24. júla 1952, manželia získali aj zlaté medaily
na OH vo fínskych Helsinkách. Ich manželstvo sa stalo zväzkom
výnimočných športovcov a ľudí, ktorým boli blízke olympijské myšlienky a
hodnoty. Prekonali nielen príkoria zo strany komunistického režimu po
roku 1968, ale zmierili sa aj s tým, že nemohli mať potomkov.
Zátopková zomrela 13. marca 2020 vo veku 97 rokov. Jej manžel Emil sa
tohto veku nedožil. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo
veku 78 rokov.